O MNE

Vždy som neskutočne rada kreslila, aj keď mojimi rukami by som mohla byť rada, že viem jesť, písať a podobné veci. Nie, ja som chcela viac a som rada, že som to nevzdala na začiatku, keď som sa dostávala do tohto všetkého. Viem, že to pôjde ešte lepšie, vždy sa dá všetko ešte vylepšiť, pretože človek sa učí celý život a mne nestačí len toto. Nejde mi o lajky, pochvaly alebo podobné veci, kreslím, pretože kreslím rada a chcem vlastne ukázať aj to, že aj keď je človek znevýhodnený, tak dokáže veľké veci, ak to naozaj chce a ide si za tým.

Už od mala ma to neskutočne bavilo. Od momentu, keď som v škôlke nakreslila svoju prvú ťavu. Áno, pamätám si to a pamätám si aj to, ako som pred pár rokmi stretla pani učiteľku zo škôlky, ktorá mi povedala, že tú ťavu má dodnes. Je to neuveriteľné pamätať si to, neuveriteľné, aby 6 ročné postihnuté dieťa nakreslilo ťavu, ktorá sa na ťavu dokonca podobá.

Myslím, že tým sa to všetko začalo, celé toto moje kreslenie. Milión pokreslených zošitov, kopa farbičiek, gúm, strúhadiel a hodín kreslenia si len tak, pre radosť. Tak som si začala kresliť aj pred pár rokmi, úplné hlúposti, animované postavičky, nič som si od toho nesľubovala. Potom som si však uvedomila, že mi to nestačí, s tým sa nikam nedostanem, leda ak si to vymaľujú deti. Tak som sa rozhodla pre niečo ťažšie- osoby, portréty, zátišia a podobné veci, ktoré ma dosť potrápili a trápia aj teraz.

Človek sa však učí celý život, možno mi kopa ľudí povie, že mám talent, no to je len základ, je to ako rastlinka, ktorá vyklíči, no keď nebude na sebe makať, keď nebude udržiavaná, tak zanikne, tak je to aj s talentom: treba neustále makať, inak mi je talent na nič, lebo zanikne.